Platinum Hotel & Casino Bansko

Bulharsko
Lokalita: Bansko

Hotel: Platinum Hotel & Casino Bansko - iné voľné termíny
Hviezdičky:
Termín: 08.02.2025 - 22.02.2025 (15 dní)
Strava: Polpenzia
Orientačná cena: 1136 EUR
Doprava: Vlastná
Typ pobytu: Pobytové |
Typ zájazdu: First Minute
Tip: |

Overiť dostupnosť a cenu | Naspäť

f share


...


Nasledujú doplňujúce informácie k téme Bansko:

Bansko
Банско
mesto
v historickom centre Banska
Erb
Štát Bulharsko Bulharsko
Oblasť Blagoevgrad
Okres Bansko
Nadmorská výška 925 m n. m.
Súradnice 41°50′18″S 23°29′18″V / 41,838238°S 23,488451°V / 41.838238; 23.488451
Rozloha 148,28 km² (14 828 ha)
Obyvateľstvo 8 207 (2015)
Hustota 55,35 obyv./km²
PSČ 2770
Tel. predvoľba 0749
Wikimedia Commons: Bansko
OpenStreetMap: mapa
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka:

Bansko (bulh. Банско) je malé mesto v centrálnom juhozápadnom Bulharsku, ktoré sa nachádza v Blagoevgradskej oblasti. Je centrom rovnomenného okresu. Mesto je pomerne bohaté na pamiatky a blízko mesta sa nachádza Národný park Pirin. Mesto leží na úpätí pohoria Pirin a je najväčším zimným rezortom na Balkánskom polostrove.[1]

Etymológia

Pôvod názvu mesta nie je úplne známy, existujú ale dve hlavné teórie. Podľa prvej meno mesta pochádza od termínu „ban“, ktorý označuje vládcu, alebo správcu nejakej oblasti a podľa druhej z teórií názov pochádza od minerálnych prameňov vyvierajúcich pri neďalekej obci Baňa (bulh. Баня).[2]

Geografia

Mesto leží v Razložskej kotline na rieke Glazne.[2] Nachádza sa na severnom úpätí severného Pirinu v nadmorskej výške približne 925 m n. m. Je vzdialené 56 kilometrov od oblastného centra Blagoevgradu, 145 kilometrov od Plovdivu a asi 150 kilometrov od Sofie. Klíma je horská a snehová pokrývka sa v meste zvyčajne drží od decembra do apríla.[3] Mesto funguje ako východiskový bod do pohoria Pirin.[4]

História mesta

O tom, že okolie mesta bolo osídlené už v dávnych časoch svedčia mnohé archeologické nálezy a vykopávky, ktoré pochádzajú z tráckeho obdobia, z antiky aj zo stredoveku. V okolí mesta sa nachádza viac než 100 objektov zapísaných v archeologickej mape Bulharska.[5] Najvýznamnejším z týchto objektov je pravdepodobne Sitan kale (bulh. Ситан кале) – bývalá pevnosť v pohorí Pirin približne 4 km západne od Banska stojaca na mieste zvanom Kaľata (bulh. Калята), ktoré bolo obývané už Trákmi a fungujúca ako pevnosť až do obdobia stredoveku najmä v období Druhej bulharskej ríše. Medzi ďalšie objekty v blízkosti mesta patria napríklad zvyšky ranokresťanskej baziliky postavenej medzi 4. a 6. storočím po Kr., zvyšky stredovekého kostola a dediny, ako aj nekropola s približne 130 hrobmi, ktoré sa nachádzajú na mieste zvanom Šipotsko (bulh. Шипотско) približne 1 km západne od Banska, ďalej zvyšky Tráckej pevnosti približne 12 km južne od Banska v mieste zvanom Julen (bulh. Юлен), alebo miesto zvané Sveti Ivan (bulh. Свети Иван) približne 1 km východne od Banska, kde sa nachádza bývalá trácka svätyňa ako aj zvyšky ďalšej ranokresťanskej baziliky.[6]

Samotné Bansko vzniklo niekedy v období stredoveku spojením niekoľkých osád do jednej dediny. Prvá písomná zmienka o Bansku pochádza z osmanských registrov pastierov oviec z roku 1576.[5]

Bansko sa neskôr rýchlo vyvíjalo, stalo sa centrom mnohých remesiel a neskôr aj jedným z hlavných ohnísk Bulharského národného obrodenia, narodil sa tu Pajsij Chilendarski, ktorý je považovaný za jeho iniciátora. Počas národného obrodenia bolo v Bansku postavaných veľa významných budov vrátane bulharského pravoslávneho kostola, školy a iných kultúrnych inštitúcií. V 60. rokoch 19. storočia sa v Bansku objavili protestantskí misionári a 6. 8. 1968 tu bola ustanovená Bulharská evanjelická cirkevná správa, čim sa Bansko stalo prvým pôsobiskom evanjelickej cirkvi na území Bulharska.[5]

Po oslobodení Bulharska a následnom Berlínskom kongrese v roku 1878 ostalo Bansko v časti (Macedónia), ktorá ostala pod správou Osmanskej ríše, ale stalo sa, ako najväčšie obývané miesto v okolí, centrom národno-oslobodzovacieho boja. Už v roku 1878 prebehlo v okolí Kresnensko-Razložské povstanie, ktorého sa aktívne zúčastnila väčšina obyvateľstva a ktoré si vytýčilo za cieľ oslobodenie Razložskej kotliny od osmanskej nadvlády, ale po čase bolo krvavo potlačené. V roku 1896 počas učiteľského pôsobenia Goce Delčeva sa Bansko stalo regionálnym centrom Vnútornej macédonsko-odrinskej revolučnej organizácie (bulh. Вътрешната македоно-одринска революционна организация). Ďalšie stupňovanie aktivít národno-oslobodzovacieho hnutia viedlo v roku 1903 k Ilindensko-Preobraženskému povstaniu, ktorého sa opäť zúčastnilo veľké množstvo obyvateľov Banska. Aj toto povstanie však bolo potlačené. 5. októbra 1912 bolo Bansko konečne oslobodené a stalo sa súčasťou Bulharska.[5]

Pamiatky

Bansko je bohaté na pamiatky, celkovo až okolo 150 stavieb má priznaný štatút kultúrnej pamiatky.[4] Medzi najvýznamnejšie patria:

  • Chrám Zosnutia Bohorodičky (bulh. Църква “Успение Богородично”) – postavený na mieste staršieho chrámu, v dnešnej podobe z prelomu 18. a 19. storočia[8]
  • Beľanovov dom (bulh. Велянова Къща) – predstavuje typický obytný dom v Bansku z obdobia národného obrodenia vrátane vnútornej výbavy[9]
  • Historicko-etnografické múzeum „Radonovov dom“ (bulh. Историко-етнографски музей "Радонова къща") – typická obrodenecká budova zo začiatku 19. storočia, dnes sídlo historicko-etnografickej expozície venovanej mestu a regiónu[10]
  • Dom múzeum Nikolu Vapcarova (bulh. Къща музей "Никола Вапцаров") – rodný dom Nikolu Vapcarova, od roku 1952 funguje ako múzeum venované jeho osobe[11]
  • Dom múzeum Neofita Rilského (bulh. Къща-музей "Неофит Рилски") – masívna ohradená budova z 18. storočia a rodný dom Neofita Rilského, dnes múzeum venované jeho osobe[12]

Turizmus

Bansko je najväčší a najrýchlejšie sa rozvíjajúci zimný rezort na Balkánskom polostrove a funguje ako stredisko zimných športov medzinárodného významu. Mimo zimnej sezóny funguje ako východiskový bod a turistické centrum pre pohorie Pirin. V meste sú pomerne dobre zachované miestne tradicíe, folklór a tradičná miesta kuchyňa, čo tiež prispieva k rozvoju turistického ruchu. Nachádza sa tam aj niekoľko múzeí a obľúbené sú aj termálne minerálne kúpele v susednom blízkom meste Dobrinište.[4]

Rodáci[4]

4" class="mw-editsection-visualeditor">upraviť | upraviť zdroj
  1. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 106. (bulharsky)
  2. a b CVETANOV, Momčil. Българските планини. Stara Zagora : DOMINO. 296 s. ISBN 9789546512499. S. 39. (bulharsky)
  3. svetimesta.com
  4. a b c d bansko.co[nefunkčný odkaz
  5. a b c d https://visit-bansko.bg/bg/%D0%B7%D0%B0-%D0%B1%D0%B0%D0%BD%D1%81%D0%BA%D0%BE/%D0%B8%D1%81%D1%82%D0%BE%D1%80%D0%B8%D1%8F
  6. KĂNČEV, Kănčo; BONEV, Bončo. България. Stará Zagora : Domino EOOD. 312 s. ISBN 9789546511706. S. 117. (bulharsky)
  7. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. online. visit-bansko.bg, cit. 2019-04-29. Dostupné online.
  8. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. online. visit-bansko.bg, cit. 2019-04-29. Dostupné online.
  9. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. online. visit-bansko.bg, cit. 2019-04-29. Dostupné online.
  10. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. online. visit-bansko.bg, cit. 2019-04-29. Dostupné online.
  11. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. online. visit-bansko.bg, cit. 2019-04-29. Dostupné online.
  12. Официален туристически портал на Община Банско. Туристическа информация за Банско, кутурен афиш. online. visit-bansko.bg, cit. 2019-04-29. Dostupné online.

Iné projekty

upraviť | upraviť zdroj
  • Spolupracuj na Commons Commons ponúka multimediálne súbory na tému Bansko
Zdroj:https://sk.wikipedia.org/wiki/Bansko
Text je dostupný za podmienok Creative Commons Attribution/Share-Alike License 3.0 Unported; prípadne za ďalších podmienok. Podrobnejšie informácie nájdete na stránke Podmienky použitia.

Copyright.sk © by Web. All rights reserved. | Zásady ochrany osobných údajov | Súbory cookies.
V prípade Vašich otázok nás prosím kontaktujte tu.



Vážime si Vaše súkromie

Svoj súhlas s ukladaním súborov cookies z nášho webového sídla dovolenka.leto.sk ako aj od tretích strán vo Vašom zariadení súvisiace s anonymizovaným spracovaním údajov za účelom zlepšenia navigácie a používania  našich stránok, efektívnejšieho použitia marketingových a remarketingových nástrojov a poskytnutím obsahu nás a tretích strán vyjadríte kliknutím na tlačidlo “Prijať všetky súbory cookies”.

Pokiaľ si želáte viac informácií alebo si želáte zmeniť nastavenie používania cookies, kliknite na tlačidlo “Spravovať nastavenia cookies”.


Prijať všetky súbory cookies Spravovať nastavenia cookies