František Xaverský | |
spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej misionár v Indii a Japonsku | |
![]() | |
Štát pôsobenia | ![]() ![]() ![]() |
---|---|
Biografické údaje | |
Rodné meno | Francisco Jasso Azpilicueta Atondo y Aznares de Javier |
Narodenie | 7. apríl 1506 Javier, Navarra |
Úmrtie | 3. december 1552 (46 rokov) Šang-čchuan, Čína |
Svätenia | |
Cirkev | rímskokatolícka |
Rehoľník | |
Rehoľa | Spoločnosť Ježišova (SJ) (jezuiti) |
Kňaz | |
Kňazská vysviacka | 24. jún 1537 (31 rokov) |
Svätec | |
Blahorečenie | 25. október 1619 Pavol V. |
Kanonizácia | 12. marec 1622 Gregor XV. |
Sviatok | 3. december |
V cirkvách | rímskokatolícka, anglikánska, luteránska |
Patrón | zámorských misií |
Atribúty | krucifix; kazateľ držiaci blčiace srdce; zvon; glóbus; loď; brada; fakľa; plameň; kríž; lilia |
Odkazy | |
![]() | |
Svätý František Xaverský[1] (iné mená: František Xavérsky, Francisco de Jassu (alebo Gassu) y Xavier (alebo Javier), Francisco de Xavier (alebo Javier) y Jassu (alebo Gassu), Francisco Javier, Francisco de Jassu y Azpilcueta, Don Francisco de Jasso y de Xabier, Francisco de Xavier, rodné meno Francisco Jasso Azpilicueta Atondo y Aznares de Javier; * 7. apríl 1506, Javier, Navarra – † 3. december 1552, Šang-čchuan, Čína), pôvodom baskický Španiel, bol spolu s Ignácom z Loyoly spoluzakladateľom Spoločnosti Ježišovej a významný misionár v Indii a Japonsku. Zomrel na ceste do Číny.
V katolíckej cirkvi je uctievaný ako svätec.
Vzdelanie získal na univerzite v Paríži, kde sa v roku 1529 stretol s Ignácom z Loyoly a stal sa jedným zo siedmich, ktorý zložili sľub na Montmartri roku 1534 a o tri roky boli vysvätení za kňazov v Benátkach. František v roku 1541 odišiel na misie do Ázie. Preplavil sa do mesta Goa v Indii na pozvanie portugalského kráľa Jána III. aby začal evanjelizovať východnú Indiu. Pápež ho zároveň vymenoval za apoštolského nuncia na Východe.
František začal reformovaním mesta Goa, kde žilo mnoho portugalských katolíkov známych svojou krutosťou voči otrokom, konkubinátom a nezáujmom o chudobu. Svojím príkladom kompenzoval očividnú zradu Krista a Cirkvi, ktorú robili zlí kresťania. Mal obrovský úspech medzi nižšou kastou, ale takmer žiaden u brahmanov.
Pracoval v domorodých kmeňoch Parava v južnej Indii, na Cejlóne, v Malake, na Moluckých ostrovoch a na Malajskom polostrove.
Roku 1549 odišiel do Japonska, preložil kresťanské vyznanie viery. V Kagošime už o rok mal vyše 100 veriacich. Misiu prenechal svojím pomocníkom a išiel do Hirado. Neskôr šiel do Jamaguči, ale tam jeho práca nepriniesla ovocie, nakoniec sa vybral do hlavného mesta Mijako, kde sa potreboval stretnúť s mikádom. K nemu ale potreboval dar, preto sa rozhodol prísť ako predstaviteľ portugalského kráľa a daroval panovníkovi hodiny a hudobnú skrinku. Tým dosiahol ochranu a starý prázdny budhistický kláštor. Keď odchádzal, Japonsko už malo 2 000 veriacich.
V roku 1552 bol opäť v meste Goa a po niekoľkých mesiacoch odchádza do Číny. Cestou ale ochorel a zomrel 3. decembra takmer sám na ostrove Šang-čchuan.
Po jeho smrti ho vo februári 1553 previezli do Indie do mesta Goa (kde dorazilo v roku 1554). Telo bolo uložené v kolégiu sv. Pavla, neskôr prenesené do chrámu Bom Jesu, kde bolo po mnohé roky zachované v neporušenom stave ako objekt ľudových pútí. Za blahoslaveného ho vyhlásil pápež Pavol V. 25. októbra 1619. Gregor XV. ho 12. marca 1622 spolu s Ignácom vyhlásil za svätého. Za patróna zámorských misií ho vyhlásil Pius XI. v roku 1927.
Relikviu z jeho tela uchovávajú od roku 1615 aj v chráme Gesù v Ríme.
Zachovala sa jeho mnohozväzková korešpondencia. Jeho pamiatka sa v rímskokatolíckej cirkvi pripomína 3. decembra Jeho meno nesie viacero náboženských misijných kongregácií, mnoho chrámov a škôl v rôznych častiach sveta.
Na Slovensku nie je ustálené písanie dĺžňa v mene tejto osoby. V Banskobystrickej diecéze je zaužívaný tvar Xaverský, čo dokumentujú aj názvy Katedrála sv. Františka Xaverského a Kňazský seminár sv. Františka Xaverského. Časopis banskobystrických seminaristov má titul: Xaver. Tvar Xaverský je použitý aj v Encyclopaedii Beliane. Knihy z jezuitského vydavateľstva Dobrá kniha, Slovník slovenského jazyka (VI. diel, SAV Bratislava, 1968, s. 150) a Praktická príručka slovenského pravopisu uvádzajú podobu Xavérsky.
Niektoré aspekty jeho apoštolátu boli podrobené kritike.