Burgenland | |||
spolková krajina | |||
|
|||
Štát | Rakúsko | ||
---|---|---|---|
Najväčšie mesto | Eisenstadt | ||
Hlavné mesto | Eisenstadt | ||
Najvyšší bod | Geschriebenstein | ||
- výška | 884 m n. m. | ||
Rozloha | 3 965,46 km² (396 546 ha) | ||
Obyvateľstvo | 294 436 (1.01.2020) | ||
Hustota | 74,25 obyv./km² | ||
Krajinský hajtman | Hans Peter Doskozil (SPÖ) | ||
ISO 3166-2 | AT-1 | ||
Členenie | - | ||
Okresy | 2 štatutárne mestá 7 okresov (Bezirk) | ||
Obce | 171 | ||
- z toho mestá | 13 | ||
- z toho trhové obce | 59 | ||
Webová stránka: www.bgld.gv.at | |||
Portál, ktorého súčasťou je táto stránka: | |||
Burgenland[1][2] (slovenský normovaný názov; zriedkavé názvy: Burgenlandsko[3][4], Hradsko[5]:222; nem. Burgenland, chorv. Gradišće, slovin. Gradiščanska, maď. Várvidék, Őrvidék) je najvýchodnejšia rakúska spolková krajina.
Územie Burgenlandu historicky patrilo do Uhorska (resp. od konca roka 1918 do Maďarska) a nebolo v ňom nijako zvlášť vyčlenené. Po prvej svetovej vojne sa územie stalo súčasťou Rakúsko ako nová spolková krajina.
Burgenland hraničí na severe s mestom Bratislava, na východe s Rábsko-mošonsko-šopronskou župou a Vašskou župou (obe v Maďarsku), na juhu niekoľko kilometrov s dvoma slovinskými obcami Kuzma a Rogašovci a zo západnej strany sú rakúske spolkové krajiny Štajersko a Dolné Rakúsko. Burgenland je členom európskeho regiónu Centrope.
Názov „Burgenland“ vychádza zo skutočnosti, že krajinu tvoria časti troch žúp, z ktorých všetky mali v názve „Burg“. Kuriózny je fakt, že ani jeden z troch hradov, ktoré mu dali meno, sa nenachádza na území dnešného Burgenlandu. Všetky sú na maďarskom území:
Začiatkom roku 1919 si Rakúsko nárokovalo aj časti župy Pressburg (bratislavskej župy) pre Burgenland. Preto bol v júni 1919 navrhnutý názov „Vierburgenland“. V polovici augusta 1919 sa však na mierových rokovaniach ukázalo, že Pressburg bude pridelený Československu. Karl Renner zo Saint-Germain odporučil zmeniť názov na „Dreiburgenland“.[6][7]
Názov „Burgenland“ údajne prvýkrát navrhol Gregor Meidlinger z Frauenkirchu 6. septembra 1919 po rozhovore nemecko-západomaďarskej delegácie s kancelárom Karlom Rennerom.[8] Tento názov sa začal bežne používať najneskôr spolu s prijatím spolkového ústavného zákona postavení Burgenlandu ako rovnoprávnej spolkovej krajiny z 25. januára 1921. Ide o novotvar, ktorý v doslovnom preklade znamená krajina hradov.
Okolo roku 400 pred Kr. sa na území dnešného Burgenlandu usadili Kelti. Približne v čase Kristovho narodenia sa Burgenland stal súčasťou (starovekej) Rímskej ríše; jeho územie patrilo do provincie Panónia. Rímska nadvláda sa skončila v roku 378, územie potom osídlili Ostrogóti. Huni tu vládli v rokoch 433 až 453. V roku 454 sa v oblasti Neziderského jazera narodil budúci ostrogótsky kráľ Teodorich Veľký. Následne boli na tomto území Longobardi a Avari (600-800). Koncom 8. storočia porazil franský kráľ Karol Veľký Avarov a krajina bola začlenená do Franskej ríše. [9] Územie dnešného Burgenlandu teda bolo približne od 9. storočia súčasťou Východofranskej ríše.[10] V roku 907 Maďari dobyli krajinu a toto územie sa stalo súčasťou Uhorska.[11]
Toto územie až do 20. storočia patrilo k Uhorsku a je tak jedinou časťou Rakúska, ktorá nikdy nebola súčasťou Svätej ríše rímskej, Rakúskeho arcivojvodstva ani Predlitavska. Hranica Burgenlandu so zvyškom Rakúska zodpovedá práve niekdajšej rakúsko-uhorskej hranici.
Po rozpade Rakúsko-Uhorska v roku 1918 si novovzniknutý štát Nemecké Rakúsko okrem iného nárokoval aj nemecky hovoriacu časť západného Uhorska. V St. Germainskej zmluve uzavretej medzi Rakúskom a víťaznými mocnosťami prvej svetovej vojny bola oblasť v roku 1919 pridelená Rakúsku; Maďarsko sa muselo zaviazať k jej postúpeniu v Trianonskej zmluve z roku 1920.
Rakúsko si toto územie oficiálne nárokovalo najneskôr v lete 1919, ale de iure sa jeho súčasťou stalo až v júli 1920 (teda keď nadobudla účinnosť Saintgermainská zmluva zo septembra 1919), prípadne v lete 1921 (teda keď nadobudla účinnosť Trianonská zmluva a bolo dohodnuté odovzdanie územia), a de facto sa súčasťou Rakúska stalo až v novembri 1921, keď bolo územie po mnohých rakúsko-maďarských bojoch fyzicky obsadené Rakúskom. V Šoproni (pôvodne plánovanom hlavnom meste Burgenlandu) a okolí sa však v decembri 1921 konalo referendum, na základe ktorého mesto s okolím zostalo v Maďarsku. Definitívna úprava hranice Burgenlandu, t.j. úprava jej podrobností do ich súčasnej podoby, bola zrealizovaná v roku 1923.[12][13][14]
Burgenland má rozlohu 3 965,20 km² a štátnu hranicu dlhú 397 km zdieľa prevažne s Maďarskom, ale v malom rozsahu aj so Slovinskom a Slovenskom. Takmer 40 000 ha Burgenlandu (takmer 10 % z celkovej plochy) patrí Esterházyho nadácii; čo z neho robí najväčšieho súkromného vlastníka pôdy v Burgenlande a jedného z najväčších v Rakúsku.
Najvyšším pohorím Burgenlandu je 884 m vysoký Gewrittenstein (Írott-kő), cez vrchol ktorého prechádza štátna hranica. Najnižším bodom je Hedwighof v obci Apetlon s výškou 114 m, čo je zároveň najnižší bod v celom Rakúsku.
Neziderské jazero, ktoré je charakteristické pre severnú časť Burgenlandu, je v závislosti od použitej definície najväčšie alebo druhé najväčšie jazero v Rakúsku (po Bodamskom jazere). V Burgenlande je množstvo minerálnych a termálnych prameňov.
Zemepisný stred Burgenlandu (súradnice: ♁ 47° 28′ 41,2″ N , 16° 34′ 17,8″ E ) sa nachádza v Unterpullendorfe (obec Frankenau-Unterpullendorf) a geografi Burgenlandu ho označili tzv. „Centrálnym kameňom“ z Paulibergu.
Z hľadiska krajiny sa Burgenland delí na tri regióny, Severný Burgenland, Stredný Burgenland a Južný Burgenland.[15]
Nachádza sa tu Národný park Neziderské jazero – Seewinkel, ktorý tvorí rakúsku časť kultúrnej krajiny Fertő/Neusiedler See zapísanej na zozname svetového dedičstva UNESCO.
Burgenland pozostáva zo 171 nezávislých obcí a je rozdelený do siedmich politických okresov a dvoch slobodných miest Eisenstadt a Rust. Burgenland mal v roku 2019 najnižší priemerný počet obyvateľov na obec zo všetkých rakúskych spolkových krajín, s priemerom len 1716 obyvateľov na obec. Celé Rakúsko malo v roku 2019 v priemere 4227 obyvateľov na jednu obec.
Názov | Rozloha (km²) | Počet obyvateľov (2022) [16] |
Evidenčné číslo vozidiel |
---|---|---|---|
Neusiedl am See | 1038,64 | 60,806 | ND |
Eisenstadt-okolie | 453,14 | 44,257 | EU |
Eisenstadt | 42,88 | 15,240 | E |
Rust | 20,01 | 1,984 | E |
Mattersburg | 237,83 | 40,593 | MA |
Oberpullendorf | 701,44 | 37,524 | OP |
Oberwart | 732,58 | 54,353 | OW |
Güssing | 485,34 | 25,668 | GS |
Jennersdorf | 253,34 | 17,158 | JE |
Cez Burgenland vedú diaľnice A2, A3, A4, A6, spolková cesta B50 (B 50) a rýchlostná cesta S31 (Rakúsko) S31. Vďaka nim je región prepojený s najväčšími blízkymi rakúskymi mestami Graz ako aj s Viedňou.[17]
Spojenie železnicou zabezpečujú Raaberbahn, Pannoniabahn, Neusiedler Seebahn a čiastočne nepoužívaná Pinkatalbahn.[18] Do roku 2022 premávala aj Südburgenländische Regionalbahn.[19][20]
V Burgenlande existuje niekoľko regionálnych autobusových liniek (hlavne poštové autobusy ÖBB a autobusy zo Südburgu), ktoré patria do Verkehrsverbund Ost-Region (VOR). Okrem toho bola v roku 2021 založená Verkehrsbetriebe Burgenland s cieľom zlepšiť infraštruktúru verejnej dopravy v južnom Burgenlande.[21]
Kvôli nedostatku alternatív v regióne dominovalo poľnohospodárstvo. Ako ekonomicky zaostalá spolková krajina Rakúska bol Burgenland v roku 1995 vyhlásený za 1. cieľovú oblasť Európskej únie[22] a dostával dotácie do roku 2013. Stále existuje rozdiel medzi severom a juhom v ekonomickej sile. Približne 23 000 obyvateľov Burgenlandu dochádza za prácou do Viedne denne alebo týždenne.
Burgenland sa vyznačuje poľnohospodárstvom. Spolu s Dolným Rakúskom je najvýznamnejšou vinohradníckou oblasťou Rakúska. V Burgenlandskom vinohradníctve sa pestuje 11 284 hektárov (stav k 30.11.2022).[23] Delí sa na tieto vinohradnícke oblasti:
Okrem krajinského hlavného mesta Eisenstadt sú dôležitými hospodárskymi lokalitami aj obchodné strediská: Kittsee, Parndorf/Neusiedl am See, Müllendorf a Heiligenkreuz. Medzi popredné spoločnosti v Burgenlande patria Unger Stahlbau, Melecs, Leier International a Becom Electronics. Burgenland je európskym priekopníkom v oblasti veternej energie. V roku 2000 približne tri percentá elektriny vyrobenej v krajine pochádzali z veterných turbín , v roku 2011 to bola už polovica. V roku 2013 bola krajina z hľadiska elektriny sebestačná, keďže 100 percent elektriny spotrebovanej v regióne bolo dodaných z obnoviteľných energií.[24]
V minulosti tu pôsobili významní klasickí hudobníci Franz Liszt a Joseph Haydn.[25]
Kultúrne podujatiasa konajú hlavne v lete, Festival komornej hudby Lockenhaus, Festival pri jazere v obci Mörbisch, operný festival v rímskom kameňolome St. Margarethen, zámocké hry v Kobersdorfe, zámocké hry v Güssingu, muzikál a kultúrne leto v Güssingu, letný festival v Jennersdorfe či európske sympózium Kaisersteinbruchs. Nádvorie Táborského hradu s dvojposchodovými arkádami sa v lete využíva na operné predstavenia a množstvo iných podujatí.[26]
Vďaka prítomnosti viacerých menšín sú ľudové zvyky v Burgenlande obzvlášť pestré. Konajú sa tu aj kultúrne podujatia ako chorvátske či maďarské domáce večery, ktoré organizujú aj menšiny.
V Sandecku (Seewinkel) v Burgenlande žijú biele osly, ktorí sa teraz stali vzácnymi.[31] Nachádzajú sa tu aj kone Przewalského, maďarský stepný dobytok, mangalica a vodné byvoly. Ohrozeným druhom je aj Hraboš močiarny.[32]
Tento článok je čiastočný alebo úplný preklad článku Burgenland na nemeckej Wikipédii.